ProZ.com translation contests »
31st translation contest: "A translator's life" » English to Slovak » Entry by Zuzana Kapustova


Source text in English

Translation by Zuzana Kapustova (#36235)

[...] Translators just didn't get recognition, they didn't expect to make much of a living, just get by. Very few people were actually trained as translators, but most had a solid college education and a solid knowledge of languages, at least their own language. I had a friend who fell exactly into that category and my circle of friends expanded to include other translators. I found them to be much more interesting as people, and discovered that we often had similar life experiences. I never had trouble making friends, but I always felt "different" and I'm sure they felt it too. When my friend retired, she recommended me as her replacement. I now entered the realm of Reinsurance, of which I knew nothing. I was also the only translator there, and didn't have much to fall back on. However, it was another notch up....

On my new job, I started looking through the files, asking questions and got the company to enroll me in Insurance courses. The College of Insurance was across the street, and I consulted fire codes, insurance policies and fire extinguisher catalogs in their library. I was learning what I had never had the luxury of being able to do before: research. The first time I had to translate a proposal for purposes of insurance of a nuclear plant, I got a call from the head man in that department, congratulating me on the job I had done. "Compares favorably with what we are used to," he said. What an upper! What happened was that I consulted a document in the files similar to the one I was tackling for guidance, but when I saw that my predecessor had used the word "nucleus" instead of "core", I realized that the files were useless to me. I went across the street to the library and looked up "nuclear plants." I immediately found all the terminology I needed.

It takes a great deal more than that to be a good translator these days, of course. [...]
[...] Prekladateľom sa jednoducho nedostávalo uznania, nerobili si nádeje na veľké zárobky, stačilo nejako sa pretĺcť. Len veľmi málo ľudí malo skutočne prekladateľské vzdelanie, väčšina však mala riadne vyššie odborné vzdelanie a solídnu znalosť jazykov, minimálne rodného jazyka. Mala som priateľku, ktorá patrila presne do tejto kategórie, a neskôr sa môj okruh známych rozšíril o ďalších prekladateľov. Po ľudskej stránke mi pripadali oveľa zaujímavejší a ukázalo sa, že naše životné cesty boli často podobné. Nikdy som nemala problém zoznamovať sa s ľuďmi, ale vždy som sa cítila „iná“ a som si istá, že oni to cítili rovnako. Keď moja priateľka odišla na dôchodok, odporučila ma ako svoju náhradníčku. Zrazu som sa ocitla vo sfére zaisťovníctva, o ktorej som nevedela vôbec nič. Navyše som tam bola jediná prekladateľka, takže som sa nemala veľmi o čo oprieť. Prinieslo mi to však ďalší bod k dobru...

V novom zamestnaní som si začala prechádzať rôzne materiály, veľa som sa pýtala a firmu som presvedčila, aby ma zapísali na kurzy poisťovníctva. Priamo cez ulicu sme mali vyššiu odbornú školu poisťovníctva, kam som chodila do knižnice a študovala si požiarne predpisy, poistné zmluvy a katalógy hasiacich prístrojov. Učila som sa robiť to, o čom som predtým nemohla ani snívať, ozajstný výskum. Keď som mala prvýkrát prekladať návrh na účely poistenia jadrovej elektrárne, zavolal mi šéf toho oddelenia a pochválil ma za vykonanú prácu. „Lepšie, než čo sme tu mali doteraz,“ povedal. Veľmi ma to povzbudilo! Išlo o to, že v referenčných materiáloch som si chcela pomôcť jedným dokumentom podobným tomu, s ktorým som sa práve borila, ale keď som videla, že môj predchodca použil výraz „nukleus“ namiesto „jadro“, došlo mi, že tie materiály sú mi nanič. Zašla som si teda cez ulicu do knižnice a popozerala niečo k „jadrovým elektrárňam“. Hneď som našla všetky potrebné slovíčka.

Je mi ale jasné, že na to, aby ste boli dobrým prekladateľom, je dnes už potrebné oveľa viac. [...]


Discuss this entry